Menu Close

3. ATM pod Linuxom

3. ATM pod Linuxom

Podpora sietí ATM v Linuxe je rozdelená do dvoch častí. Prvá časť je obsiahnutá v jadre – kerneli operačného systému. Sem patria ovládače ATM sieťových rozhraní a samotná podpora protokolov CLIP, LANE, MPOA. Druhá časť pozostáva z pomocných programov, ktoré pracujú v užívateľskom prostredí a zabezpečujú špecializované funkcie – ATM signalizáciu, udržiavanie ARP tabuliek, prípadne plnia úlohu LECS, LES, BUS, ATMARP či MARS serverov. V tejto kapitole si rozoberieme konfiguráciu jadra pre podporu ATM a spomenieme najdôležitejšie pomocné programy, ktoré musia byť vždy spustené. Zostávajúcou programovou podporou sa zaoberajú ďalšie kapitoly rozoberajúce konkrétny protokol CLIP resp. LANE.

Základná podpora ATM protokolov

Len zriedkakedy býva podpora ATM k dispozícii hneď po nainštalovaní Linuxu. V drvivej väčšine prípadov bude potrebné jadro skompilovať nanovo i  potrebnými ATM ovládačmi. Tento dokument predpokladá, že čitateľ zvládne kompiláciu jadra Linuxu sám a že jadro konfiguruje v prostredí po príkaze

make menuconfig

Dôležité je na prvom mieste uistiť sa, že v menu

Code maturity level options

je zaškrtnutá voľba

Prompt for development and/or incomplete code/drivers

. ATM sa v Linuxe ešte stále považuje za experimentálny kód a bez aktivácie tejto voľby by nebola podpora ATM v konfiguračných voľbách jadra zobrazená.

Podpora samotných protokolov ATM sa skrýva v menu

Networking options

. Prvou voľbou, ktorú treba aktivovať, je

Asynchronous Transfer Mode (ATM) (EXPERIMENTAL)

. Po jej aktivovaní sa objaví ďalšia séria možností. Rozoberieme tu každú z volieb, pričom odsadzovaním naznačíme, ktoré voľby sú “podvoľbami” iných.

  • Classical IP over ATM (NEW): Táto voľba aktivuje podporu CLIP sietí a protokolov. Ak chceme prevádzkovať CLIP sieť, je potrebné túto voľbu zašktrnúť
    • Do NOT send ICMP if no neighbour (NEW): Ak v  ATMARP tabuľke jadra nie je evidovaný VC (virtuálny kanál) k počítaču, s ktorým sa chce klient spojiť, pri pokuse o spojenie s týmto počítačom sa klientovi posiela ICMP paket “host unreachable”. Toto správanie však môže spôsobovať nepríjemnosti v situáciách, kedy sa ATMARP tabuľka na krátky čas vyprázdni a znovu naplní (napríklad pri reštarte ATMARP démona alebo pri obnovovaní obsahu tejto tabuľky). Aktivovanie tejto voľby spôsobí, že namiesto odosielania ICMP paketov “host unreachable” sa nedoručiteľné pakety jednoducho ignorujú.
  • LAN Emulation (LANE) support (NEW): Táto voľba aktivuje podporu LANE sietí a protokolov. Ak chceme prevádzkovať LANE alebo MPOA sieť, je potrebné túto voľbu zapnúť.
    • Multi-Protocol Over ATM (MPOA) support (NEW): Podpora MPOA sietí a protokolov. Pokiaľ chceme prevádzkovať MPOA sieť, treba zašktrnúť túto voľbu.
  • RFC1483/2684 Bridged protocols (NEW): Podpora prenosu natívnych ethernetovských rámcov cez PVC okruhy. Po aktivovaní tejto voľby v systéme pribudne nové sieťové rozhranie, ktoré sa z pohľadu užívateľa tvári ako Ethernet, zatiaľčo v skutočnosti ide o emuláciu ethernetovského rozhrania nad stanoveným PVC okruhom. Zariadenie generuje ethernetovské rámce, enkapsuluje ich do ATM buniek a prenesie cez PVC k príjemcovi, kde sa podobným spôsobom dekapsulujú a opäť zostavia do ethernetovských rámcov. Túto voľbu obvykle nemá zmysel zapínať, má svoje využitie v osobitných prípadoch (napr. keď potrebujeme realizovať bridging medzi dvomi sieťami prostredníctvom medziľahlej ATM siete).
    • Per-VC IP filter kludge (NEW): Špecifická podpora filtrovania IP paketov v ethernetovských rámcoch prenášaných cez PVC pomocou podpory “RFC1483/2684 Bridged protocols (NEW)“. Aktivovaním tejto voľby je k dispozícii v systéme nové volania jadra, ktoré umožní stanoviť, ktoré prenesené ethernetovské rámce obsahujúce pakety IP protokolu majú byť prepustené a ktoré majú byť zahodené. Na rozdiel od klasického firewallu sa filtrovanie deje ešte na úrovni ovládača bridged protokolov, bez dekapsulácie IP paketov z ethernetovských rámcov. Táto podpora je vyslovene experimentálna, špecifická a určená len pre užívateľov, ktorí presne vedia, že ju potrebujú, a majú na jej využitie prostriedky, pretože súčasné bežné administrátorské utility nedokážu tento filter využiť.

Podpora sieťových ATM rozhraní

Okrem protokolov treba v jadre zahrnúť i podporu samotného sieťového rozhrania ATM. Jednotlivé ovládače ATM kariet sa nachádzajú v menu

Network device support

, v podmenu

ATM drivers

(toto podmenu je viditeľné len vtedy, ak je zapnutá podpora ATM v menu

Networking options

). Keďže sme pre svoje experimenty mali v počítači ATM rozhranie ForeRunner LE155, popíšeme len jeho ovládač a nebudeme sa na tomto mieste rozširovať o všetkých voľbách.

  • ATM over TCP (NEW): tento driver emuluje ATM služby nad protokolom TCP. Nejedná sa teda o pravú ATM sieť, len o jej emuláciu. Tento driver je vhodný pre experimentovanie v prípadoch, keď nie je ATM vybavenie k dispozícii.
  • IDT 77201 (NICStAR) (ForeRunnerLE) (NEW): Ovládač ATM sieťového rozhrania, ktoré sme mali k dispozícii. Toto rozhranie existuje s dvomi rôznymi PHY kontrolérmi
    • Use suni PHY driver (155Mbps) (NEW): podpora S-UNI a kompatibilných kontrolérov pracujúcich na 155 Mbps (typicky ForeRunner LE155)
    • Use IDT77015 PHY driver (25Mbps) (NEW): podpora PHY kontroléra v ATM rozhraní ForeRunner LE25

Nevyhnutná programová podpora

Okrem samotnej podpory ATM sietí a protokolov v jadre sú potrebné i osobitné programy, ktoré zabezpečujú konfiguráciu ATM rozhraní a naviac implementujú niektoré podprotokoly v ATM. V distribúcii Debian sa všetky tieto utility nachádzajú v balíku

atm-tools

.

Pre základnú ATM konektivitu sú potrebné dva démony:

atmsigd

a

ilmid

. Démon

atmsigd

implementuje podporu signálneho protokolu ATM UNI. Je nevyhnutný pre komunikáciu cez prepínané virtuálne okruhy (SVC).

Druhým dôležitým démonom je

ilmid

. ILMI (Interim Local Management Interface) je protokol pre výmenu konfiguračných informácií, najmä sieťových ATM adries. Ak je na sieti ATM switch, ktorý tomuto protokolu rozumie, dokáže stanici automaticky prideliť ATM adresu (ILMI v podstate pripomína službu DHCP). V prípade, že switch ILMI protokol nepodporuje, musíme stanici adresu prideliť ručne (a navyše dodatočne nakonfigurovať aj switch). Dôležité je uvedomiť si, že

ilmid

, hoci je démonom, je iba klient, nie server. Funkcionalitu ILMI servera spravidla plní samotný switch.

Poradie spúšťania jednotlivých démonov je dôležité. Najprv je potrebné spustiť démona

atmsigd

a po jeho štarte po démona

ilmid

. Oba príkazy poznajú prepínač

-b

, ktorý zabezpečí ich okamžité odsunutie do pozadia. Oba démony sa preto odporúča spúšťať spôsobom:

#!/bin/bash

atmsigd -b
ilmid -b

Samozrejme, toto je generický skript. Systémovejším riešením je skontrolovať existujúci štartovací skript v adresári

/etc/init.d

a v prípade potreby ho upraviť.

Démon

ilmid

má zmysel spúšťať len vtedy, ak náš ATM switch podporuje ILMI protokol. V opačnom prípade je potrebné prideliť si ATM adresu ručne príkazom

atmaddr

. Príkaz atmaddr umožňuje ručné pridávanie alebo odoberanie ATM adries ATM rozhraniam. Syntax príkazu pre pridanie ATM adresy je

atmaddr -a <ATM adresa>

Ak chceme adresu zo zariadenia odobrať, namiesto prepínača -a použijeme -d. Ako adresu môžeme použiť akúkoľvek platnú ATM SVC adresu, teda adresu vo formáte E.164 alebo ATM Forum NSAP

Rate this post

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.

The reCAPTCHA verification period has expired. Please reload the page.